Nemienim sa pohybovať v oblasti nízkych tlakov. Prvý pohľad na náčrtky hovorí, že v objemoch nábojníc 9,3x82R a 9,3x74R asi nie je žiaden podstatný rozdiel (verím, že v budúcom týždni prídem k reálnej nábojnici a budem to môcť upresniť). Ak zachováme pri náboji 9,3x82R tlak 74-ky (340 MPa), problém s vyhorením streliviny by nastať nemal a vzhľadom ku geometrii dna je namáhanie záveru menšie o cca 15-18% (podľa hrúbky steny nábojnice pri jej dne). Už toto je hodnota sily menšia, než sila od náboja 8x57JRS, s ktorým ZP-čky skúšobňami veselo prechádzajú. Viem aj o prípadoch, kedy prešla aj 74-ka, ale to minimálne z hľadiska dlhodobých parametrov zbrane nepokladám za dobrú cestu. Verím, že aj keď uberiem nejakých 10-20% na tlaku 74-ky, uvedený problém s vyhorením nenastane a so silami na záver sa pohodlne môžem dostať na hodnotu o 25 až 30% nižšiu než dáva osmička. Pekné by bolo sa dopracovať k laborácii, ktorá by bola takto šetrná k záveru aj staršieho trojáka a mala by výkon slabšej 74-ky, resp. nadupanej 72-ky. Možno by stálo za zváženie stiahnuť krčok na strelu 0,338".
Najvážnejšou položkou budú nábojnice. Ak sa tie vyriešia uspokojivo, Dave z Oregonu už nejaký ten výstružník ušúľa a Walther nejakú salámu tiež.
Konštruktívne názory a pripomienky k zamýšľanej zábavke starého zbrojnoša vítané.
