Jedná sa o váhu PCB 250-3 | Přesná stolní digitální váha Kern | váživost 250 g / dělení 1 mg H241
https://www.epristroje.cz/presna-stolni ... 50-g-1-mg/ rozlíšenie váhy je uvádzané na štítku na nej d=0,001g.
Keď oprášim poznatky z metrológie, malo by sa merať o rád presnejším meradlom. Takže pri 0,001g viem spoľahlivo merať 0,01g, pri 0,01grainu spoľahlivo meriam 0,1 grainu.
Šlo mi o to, ako presný mám byť aby som vylúčil vplyv hmotnosti prachu.
PS: pri posuvke, ktorá meria 0,01mm vlastne spoľahlivo určím 0,1 mm a ešte treba dávať veľký pozor na prítlak, ktorý vyviniem.
Re: Handloading a uniformita komponent náboje versus přesnost střelby
Re: Handloading a uniformita komponent náboje versus přesnost střelby
9,3x62; 308 win; 6,5 creedmoor; 12/70, 22lr; 357 mag.; 9mm Luger
Re: Handloading a uniformita komponent náboje versus přesnost střelby
Bez toho, že by som si nárokoval právo na univerzálnu pravdu - každý to robí trochu inak.
Teraz to robím takto, v minulosti som to triedil inak a v budúcnosti možno zase niečo zmením.
Popisujem triedenie komponentov, ktoré používam pre presnú streľbu, na lovecké účely sa s tým toľko nazapodievam, pokiaľ náboj nevykazuje nejaký pre mňa neakceptovateľný rozptyl.
Strely
- dĺžka na ogivále, t.j. od dna strely po ogivál prípravkom od Hornady. Akceptujem rozdiely +/- 0,01mm v jednej skupine. Obvykle sa stretávam s tým, že buď je celé balenie v takejto tolerancii, alebo je tam ďalšia skupina, ktorá sa už odlišuje od tej prvej niekoľko stoviek, alebo aj o desatinu. Napr. jedna skupina v tolerancii 30,00-30,02mm, ďalšia skupina v tolerancii 30,07-30,09mm.
- hmotnosť len namátkovo, pokiaľ sa mi niečo nezdá. Rozdiel 0,1-0,2 grainu neriešim, aj strely s odchýlkou do 0,5 grainu, čiže +/- 0,25 grainu dokážu bez problémov udržať solídny rozptyl. Ak by som natrafil na strelu, ktorá vykazuje väčšiu odchýlku, napr. 1 grain, tak ide bokom. Na lovecké účely je to v bežných kalibroch a typických hmotnostiach striel zanedbateľné.
- opticky. Ak má strela nejako výraznejšie deformovaný hrot, tak spadne do kategórie striel, ktoré používam na zašpinenie laufu, alebo studenú ranu na nástrele pred súťažou a pod.
Nábojnice
- vždy z jednej šarže, objem ani hmotnosť neriešim (Lapua). V prvom rade triedim nábojnice podľa vnútorného priemeru krčku prípravkom od Ballistic Tools (
https://ballistictools.com/store/origin ... .5mm-gauge ). Každý dielik na prípravku - sú odstupňované po 0,001" = 0,0254mm - tvorí jednu skupinu nábojníc. Rozdiel dvoch dielikov je na terči už viac než dobre pozorovateľný a dávam si na to pozor.
- potom namátkovo meriam dľžku od dna nábojnice po dosadací kužeľ prípravkom od Hornady. Toto robím skôr pre kontrolu, či mám dobre nastavenú matricu, aby som zbytočne nadmerne neformátoval ramená nábojnice. Pravdupovediac, táto hodnota zriedkavo skáče viac ako o 0,01mm, čo je u mňa zanedbateľné. Nábojnice pred formátovaním vždy žíham, podľa mojich skúseností je potom spring-back materiálu menší a najmä uniformnejší.
Koncentricitu komponentov ani hotových nábojov nemeriam. Nejako mi na to už nezostáva čas, aj keď by to iste ešte vychytalo nejaké anomálie.
Teraz to robím takto, v minulosti som to triedil inak a v budúcnosti možno zase niečo zmením.
Popisujem triedenie komponentov, ktoré používam pre presnú streľbu, na lovecké účely sa s tým toľko nazapodievam, pokiaľ náboj nevykazuje nejaký pre mňa neakceptovateľný rozptyl.
Strely
- dĺžka na ogivále, t.j. od dna strely po ogivál prípravkom od Hornady. Akceptujem rozdiely +/- 0,01mm v jednej skupine. Obvykle sa stretávam s tým, že buď je celé balenie v takejto tolerancii, alebo je tam ďalšia skupina, ktorá sa už odlišuje od tej prvej niekoľko stoviek, alebo aj o desatinu. Napr. jedna skupina v tolerancii 30,00-30,02mm, ďalšia skupina v tolerancii 30,07-30,09mm.
- hmotnosť len namátkovo, pokiaľ sa mi niečo nezdá. Rozdiel 0,1-0,2 grainu neriešim, aj strely s odchýlkou do 0,5 grainu, čiže +/- 0,25 grainu dokážu bez problémov udržať solídny rozptyl. Ak by som natrafil na strelu, ktorá vykazuje väčšiu odchýlku, napr. 1 grain, tak ide bokom. Na lovecké účely je to v bežných kalibroch a typických hmotnostiach striel zanedbateľné.
- opticky. Ak má strela nejako výraznejšie deformovaný hrot, tak spadne do kategórie striel, ktoré používam na zašpinenie laufu, alebo studenú ranu na nástrele pred súťažou a pod.
Nábojnice
- vždy z jednej šarže, objem ani hmotnosť neriešim (Lapua). V prvom rade triedim nábojnice podľa vnútorného priemeru krčku prípravkom od Ballistic Tools (

- potom namátkovo meriam dľžku od dna nábojnice po dosadací kužeľ prípravkom od Hornady. Toto robím skôr pre kontrolu, či mám dobre nastavenú matricu, aby som zbytočne nadmerne neformátoval ramená nábojnice. Pravdupovediac, táto hodnota zriedkavo skáče viac ako o 0,01mm, čo je u mňa zanedbateľné. Nábojnice pred formátovaním vždy žíham, podľa mojich skúseností je potom spring-back materiálu menší a najmä uniformnejší.
Koncentricitu komponentov ani hotových nábojov nemeriam. Nejako mi na to už nezostáva čas, aj keď by to iste ešte vychytalo nejaké anomálie.
458 SOCOM, 9,3x62mm, .338 Remington Ultra Magnum, .300 Winchester Magnum, 7mm-08 Remington, .260 Remington, 6,5x47mm Lapua, .257 Weatherby Magnum, 6mm Norma BR, .44 Magnum, 9mm Luger, 16/70, .22 LR
Every Shot Counts
Every Shot Counts
Re: Handloading a uniformita komponent náboje versus přesnost střelby
Já si myslím, že na to, abych poznal, jak přesný mám být, mi nejlépe odpoví terč.
Pokud vím, jak mi střílí zvolená navážka, tak si zvolím i toleranci přesnosti, nebo tedy průměrné velikosti skupiny. Následně udělám navážky o 0,1 gr nad i pod zvolenou navážkou a nastřílím to. Jsem v toleraci velikost - mám vyhráno. Můžu pak zkusit i větší odskok. Alespoň pak vím, jak já musím být přesný u výroby a jak moc je navážka tolerantní i k okolním podmínkám.
Protože pokud bude teda při změně o 0,1 gr výrazně jiná velikost skupiny, tak jaká pak bude změna velikosti skupiny při zachování navážky při určité změně teploty. Nebo jak se posune střední bod zásahu na větší vzdálenost...?
Jinak já nezávodím a zbraně mám tovární, na moje běžné střílení do papíru i na lov jsem střely třídit přestal, protože jsem neviděl benefit u tříděného a netříděného (střely scenar, např.), prostě jsem nezaznamenal okem viditelnou změnu velikosti skupiny.
U nábojnic si je (občas) rovnám po zformátování podlé délky dno - ramena, ale nejsem jist, jestli to má smysl, to je lepší si to rovnat podle odporu na páce lisu, nebo pokud mám lis ručičkou, tak dle měření.
Pokud vím, jak mi střílí zvolená navážka, tak si zvolím i toleranci přesnosti, nebo tedy průměrné velikosti skupiny. Následně udělám navážky o 0,1 gr nad i pod zvolenou navážkou a nastřílím to. Jsem v toleraci velikost - mám vyhráno. Můžu pak zkusit i větší odskok. Alespoň pak vím, jak já musím být přesný u výroby a jak moc je navážka tolerantní i k okolním podmínkám.
Protože pokud bude teda při změně o 0,1 gr výrazně jiná velikost skupiny, tak jaká pak bude změna velikosti skupiny při zachování navážky při určité změně teploty. Nebo jak se posune střední bod zásahu na větší vzdálenost...?
Jinak já nezávodím a zbraně mám tovární, na moje běžné střílení do papíru i na lov jsem střely třídit přestal, protože jsem neviděl benefit u tříděného a netříděného (střely scenar, např.), prostě jsem nezaznamenal okem viditelnou změnu velikosti skupiny.
U nábojnic si je (občas) rovnám po zformátování podlé délky dno - ramena, ale nejsem jist, jestli to má smysl, to je lepší si to rovnat podle odporu na páce lisu, nebo pokud mám lis ručičkou, tak dle měření.
CZ 600 223 rem + Delta Stryker 5-50x56. ZKM 456 mod. 2 + Vortex PST II 5-25x50.
Pomalu, hlavně se neukvapit.
Pomalu, hlavně se neukvapit.