LOVECKÉ FÓRUM / MYSLIVOST

No druhá skúsenosť .
Po predchádzajúcej skúsenosti a radách - čo si to nedal na hlavu - som to dal aaaa to som nemal - diviak pohol hlavou a bol z toho priestrel rypáku a komplet zlomená dolná sánka. Po rane diviaka hodilo o zem a trochu sa trepal, po pár sekundach sa postavil na nohy a omráčený začal odchádzať. To nasledovala druhá rana na komoru, ale bol z toho priestrel prednej nohy, to už bolo vidieť aj sánku aj zlomenú prednú nohu. Do 3. rany si zaklakol a minula ho. Diviak už bol na pomalom úniku a na cca 90 m som ho dostrelil ranou na chrbticu šikmo od zadu.

V prvom rade !!!!! už nie na hlavu je to veľmi pohyblivá časť tela a jeho malé očká sledujú čo sa deje okolo a pri najmenšom podozrení s ňou pohne smerom kde zaznamená zmenu - tj k posedu, keď vystrkujem hlaveň. Takto sa jasný zásah a istý úlovok rýchlo zmení na zápas o dôstojne ukončenie života diviaka.
Predstava, že diviak bude dlho skonávať s ustrelenou sánkou mi je až nepríjemná a dohladávka by bola veľmi obtiažna . Ten kúsok mäsa na lopatke za to Fakt nestojí.

K strele - dobré účinky - výstrel vo veľkosti asi 1,5 cm a vstrel je priemeru strely . Po cca 3-5 cm dráhy v tele zvery nastupuje dobrý ranivý účinok a veľký strelný kanál a telo opúšťa strela obdobne ako do neho vstupuje t.j. v priemere hríbu .

Na poloplášť bez chemickej väzby jadra a plášťa ( Hot core - by mal byť teplý procej výroby jadra strely ) je dobrý priebojný účinok s dobrou ranivosťou .
Tak ako vravia iný - Dobrý účinok za rozumnú cenu . A ešte je aj celkom presný .
Našiel som len dve črepiny olova cca 5x4x2 mm.

Gratuluji k odvážnému loveckému striptýzu - ne každý má "koule" takovou osobní zkušenost tak pěkně popsat Díky za nás všechny!

Jinak, protože pamatuji doby, kdy Speer Hot-cor byly jedinými masově produkovanými "bonded" střelami s "připájeným" pláštěm (a jejich popis v manuálu byl proto v tomto směru jednoznačnější než dnes), a taky protože jsem je používal i v méně výkonných nábojích než 9,3x62 a pár jich ze zvěře mám, vím, že u nich je velmi pevná fyzikální vazba jádra a pláště. Zvláštnost byla, že Vernon Speer dokázal plnit - vstřikovat olověné jádro do pláště (vypláchnutého tavidlem) v tekutém stavu. Proto tuhle technologii nepoužíval u biogiválních střel, kde preferoval přesnost a přiznával (tehdy), že v "Hot-cor" jádru se semtam nějaká bublinka vyskytne - a dost už OT

Keď som sa onehdy (je tomu pekných pár rokov) nechal povodiť po výrobe v nemenovanej muničke (ktorá vyrába strely Oryx ), tak som videl, ako do mosadzných kalíškov vkladajú valčekové olovené "porcie", ktoré následne roztavili. Doprovod mi vykladal, že v dôsledku vysokej teploty dochádza k chemickej reakcii medzi roztaveným olovom a mosadzou, akémusi zospájkovaniu jadra s plášťom. A tak som si dodnes hovel vo vedomí, že poznám podstatu bondovacieho procesu a účastnej chemickej reakcie. Teraz ma tá istota opúšťa, asi som nepostrehol ďalší vývoj. Takže poprosím, ako sa okrem spomínaného, teplom spôsobeného procesu ešte bondujú strely chemicky?

V prvom rade dík za uznanie - písal som len preto aby iný nemuseli a poučili sa na chybách iných .

K väzbe plášťa a jadra - napísal som to asi neobratne - myslel som tým, že Speer HC je jedna s tých jednoduchších a lacnejšich striel so spojeným plášťom a jadrom.

Už sú modernejšie strely s vylepšenými postupmi a vnútornými tvarmi plášťou až po mikrozdrsnenie vnútorneho povrchu pre pevnejšie spojenie jadra s plášťom .

Ludia znalý problematiku detailnejšie by mohli spraviť stručný prehľad.

2 Belson Jsem ze starsi skoly, tak chemicka vazba je pro mne neco, kde ze dvou castic (atomu, molekul) s vyssi energii elektronu ve valencnich orbitech vznikne nova molekula s nizsi "energii" - proto je stabilni.
U pajeni lze mluvit mozna o slabych vazebnych interakcich ovlivnujicich v nekterych pripadech konfiguraci molekul - ne jejich slozeni. Mám proto podezreni, ze vsechny ty reci o chemicke vazbe - dnes velmi moderni - jsou hlavne dilem pracovniku marketingu. Ale je to otazka terminologie, skatulkovani, cili uloha typicky Napriklad pro nase skolstvi

Jinak klasicky pajene poloplastove strely produkovali polokomercne (zahrivane v samotove cihle s otvory) ruzni sikulove v USA uz tesne po II. Svetove (prodavane po nekolika kusech za vysoke ceny) Vernon Speer to zvladl ve skutecnem prumyslovem provedeni (podle firemni legendy byl patent procesu "Hot-cor" pro zajem armady zpocatku utajovan - neoveroval jsem) - a jeste nekolik desetileti potom stale slovo "Oryx" ve Svedsku oznacovalo jen antilopu - takze jsi urcite nic nezmeskal.

Dnes je urcita inflace této technologie - pouziva ji mnoho vyrobcu, s tim je spojena otazka kvality (tim nepochybuji o Oryxu). Samotovou cihlu s otvory pro domaci pajeni strel snad stale nabizi Corbin

Nie chlapi, moja reakcia nebola mierená k polemike o tom, či intermetalická bondovacia vrstva na styku oloveného jadra a mosadzného plášťa vzniknuvšia vplyvom vysokej teploty vzniká na úrovni molekulárnej/elektrónovej a či len kapilárnej. Nemám ambície to kategorizovať a úprimne povedané, je mi to jedno.
Veta:

Durell píše: Na poloplášť bez chemickej väzby jadra a plášťa ( Hot core - by mal byť teplý procej výroby jadra strely ) .....

vo mne vzbudila dojem, že okrem "horúceho" procesu, ktorý poznám, existujú nejaké chemické bondovacie postupy o ktorých neviem a to je všetko. Nič viac a nič menej.
A už vonkoncom nie som vyznávačom striel Oryx. Jednoducho mi život prihral šancu vidieť vo fabrike ich výrobu na vlastné oči a preto som to spomenul.

Addendum:
Aj keď som prehlásil, že mi je jedno aká je podstata spojenia jadra s plášťom u tzv. bondovaných striel, nedalo mi to (pufr, tiež som zo staršej školy, niekedy mám pocit, že z najstaršej ) a trocha som nad tým zauvažoval.
Áno, pufr má pravdu. Z ortodoxného pohľadu o žiadnu chémiu nejde. Žiadna chemická reakcia, žiadna nová molekula, žiaden nový vzorec.
Atómy olova sú v tomto prípade difundované v niekoľkomikrónovej vrstve do kryštalickej mriežky materiálu plášťa (v dôsledku tepelnej excitácie) a žiadna iná vrstva medzi tými dvoma materiálmi nie je (ako napríklad pri spájkovaní). Z metalurgického pohľadu asi ide o niekoľkomikrónový tuhý roztok dvoch kovov.
Ani "Corbinovka", ktorá sa kvapne pred tepelným spracovaním do kalíška plášťa s osadeným olovom, neúraduje v chemickom zmysle slova, len čistí oba materiály od oxidov a karbonátov, resp. zmenšuje povrchové napätie roztaveného olova za účelom lepšej "zmáčavosti". Ale súhlasím s pufrom, nech pojmoslovnú kategorizáciu procesu riešia akademici.

Ospravedlňujem sa za čiastočný OT, ale keďže tu neriešim ani ľahké devy, ani hokej (ach jaj… ), azda sa to tu dá zniesť……

Skusil by som nieco popisat k predchadzajucej sezone, casovy odstup mi snad umozni objektivnejsi pohlad.
Zmenil som strelu, Brenneke TOG 247grs. nahradil doterajsi Nosler Accubond 250grs. . V prvom rade vacsinu ludi, vratane mna, po zakupeni TOG-u nastve to, ze nazivo ta strela vyzera o 100% horsie ako v propagacnych materialoch.
Po par pokusoch na strelnici som sa ustalil na jednej z testovaných laboracii(z dovodu casovej tiesne som vynechal meranie rychlosti uspokojeny slusnym rozptylom). Ake bolo pre mna neprijemne prekvapenie a sklamanie, ked som naboje neskor prehnal cez chrono a nameral len smiesnych 745m/s, o tom sa prilis rozpisovat nechcem. Kazdpadne to bolo az neskor, po niekolkych ulovenych kusoch.
Tradicne vacsinu mojich ulovkov tvori diviacia zver vo vsetkych velkostiach, mensiu cast jelenia a srncia. Celkovy pocet ulovených kusov je pomerne maly, konkretne 41ks zveri,z coho je 5ks srncie, 8ks vysoka a zvysok su diviaci. Vahovo takisto nic mimoriadne, najtazsi kus mal okolo 130kg, nejmensie prasiatka nieco cez 30kg.
Presnost - je dostatocna, priemer sa pohybuje v rozmedzi 20-25mm/5r/100m. Vsetko je otazkou vyladenia laboracie, kedze strely sa ku mne dostali trosku neskor, uz na to nebol cas - snad tento rok.
Ucinky - podla mojich vlastnych skusenosti su vyraznejsie ako u Accubondu, napriek podstatne slabsej laboracii (pre Accubond je kazdy meter ustovej rychlosti len k prospechu). Vstrel vdaka striznej hrane vzdy zretelny. Poskodenie vnútorných organov je oproti Accubondu vyrazne vacsie, strela viac fragmentuje. Avsak podla toho, co som pri osetrovani ulovenej zveri videl, tak sa jedna o male fragmenty, nakolko protilahla strana komory nimi nebola zasiahnuta (ak ano, tak len sporadicky 1-2 crepinkami) a nedoslo k poskodeniu svaloviny. Vystrel ma vacsinou v priemere 3-4cm, na vsetkych druhoch zveri. Za celu svoju polovnicku karieru som nemal strelu, po ktorej by zver tak vyrazne a intenzivne farbila. Ci uz to bol mensi kus srncieho, alebo dospely kus diviacej, tak tej farby bolo na nastrele velmi vela a takisto kusy intenzivne farbili, ako odchadzali z nastrelu. Toto vsak nikdy neprekrocilo vzdialenost 10-15 krokov a jednalo sa s jednou vynimkou (ktoru popisem nizsie) vsetko o kusy strelene na spolocnej polovacke v behu. Prirovnanie "farbil ako z konvy" nebolo v ziadnom pripade prehnane.
Takisto bolo velmi vyrazne znacenie po zasahu - vzdy som si bol jednoznacne isty, ze som zver zasiahol, reakcie na dopad strely boli neprehliadnutelne.
V skratke by som to zhodnotil tak, ze TOG nie je taka setrna strela ako Accubond (ani nema jeho vyuzitie na vzdialenejsi vystrel v pripade nutnosti), ale rozhodne dava nadstandardnu zaruku ranivosti (napriek tomu nabuduce zvolim vyssiu Vo, sucasna laboracia je predsa len podmotorizovana). Kto by mal obavy z moznej dohladavky, alebo nedostatocnej ranivosti pri pouziti inej strely, tak TOG bude vhodna alternativa. Aj ked pomerne draha, ale v konecnom dosledku je ta istota na nezaplatenie.

Teraz blizsi popis tej nestastnej udalosti, ked kvalitna strela prevazila nad zlym zasahom. Koncom minuleho roka som lovil u kamarata v blizkosti madarskych hranic a vyvstala potreba ulovenia jelenice, ci pripadne dvoch na nadchadzajucu oslavu. Viacmenej tym naznacujem, ze bolo proste treba nieco strelit a cim skor a cim vacsie, tym lepsie. Takze jedno rano sme na prechadzke asi po hodine chodze zastali pod jednou rubanou, kde sme narazili na styri kusy jelenej zveri. Jelen chovny ako z ucebnice, zato jelenice pre nase potreby viac ako vhodne. Vzdialenost necelych 160 metrov, namiesto vyhladania vhodneho stromu som poprosil kolegu o strelecku palicu - monopod. Pre nedostatok casu som si ju neskontroloval a to bolo kamenom urazu. Bola prilis vysroubovana a v momente tesne pred vystrelom sa v spoji mierne ohla. Zial, uz bolo neskoro, TOG letel do ciela. Jelenica zaznacila pomerne vysokym vyskokom, v optike som videl ako z nej vyletel prud farby na vystrelnej strane a potom sa prepadla v hustom malinovom poraste. Podla toho, co som videl (myslel som si, ze som to videl) tak mala mat zasah na lopatke a vystrel cez rebra na druhej strane. Dali sme jej obligatnych 5 minut a vybrali sme sa do strmeho kopca na nastrel. Farbu sme nasli, taky striekanec nesiel prehliadnut, ale jelenice nikde. Takze sme sa vybrali po pofarbenej stope, ktoru sme pohodlne sledovali ocami. O pohodli pisem teraz, vtedy som bol nasr...deny az sa zo mna parilo, jelenica sa predsa po takej rane nemoze vyparit. Mohla..... Aby som to skratil, raz sme sa jej v neuveritelne clenitom a zarastenom terene dostali na dohlad, potom sme ohlasili kolegu zo psom - pre istotu. Len pripomeniem, ze kus cely cas spolahlivo farbil, takze sme len ocami sledovali stopu. Po priblizne polovici celkovej ujdenej vzdialenosti sa jelenica otocila a vratila sa po vlastnej stope az takmer k nastrelu ( +/- 50 metrov). Tam sme ju nasli lezat zhasnutu a dokonale vyfarbenu, farba bola na stope az do posledneho momentu. Zasah? Kdeze lopatka. Ako sa mi prehla ta nestastna palica, tak som ju uplnou nahodou trafil na krk, ale strela nechytila krcnu chrbticu, bola prestrelena len svalovina. Ako som spomenul vyssie, vstrel ohraniceny striznou hranou, vystrel cca. 3cm, z ktoreho ten nestastny kus po cely cas poctivo farbil stopu. Pri vyvrhovani z nej prakticky uz nic nevytieklo. Neskor som skusal odhadnut dlzku unikovej drahy, bez naroku na zarucenu presnost to bolo viac ako 1300 metrov v skutocne narocnom terene (jelenica 2x !!! prekonala 3m hlboke koryto po vyschnutom potoku, my by sme bez moznosti pritiahnut sa za stromy na okrajoch asi nepreliezli). Z mojho pohladu mimoriadne neprijemna udalost a jednoznacne najdlhsia dohladavka v mojom zivote. Trufam si tvrdit, ze TOG ma podrzal, s Accubondom by to bolo asi ovela problematickejsie, ak nie nemozne. Zdoraznujem, ze to bola moja strelecka chyba, mal som si tu palicu skor prekontrolovat, cas na to predtym bol.

Tak to je celkem překvapení, Kneubuehlovi se TOG v těch testech odrazů od překážky choval celkem "tvrdě" - ele to byly většinou ofset nárazy do překážky - je vidět, že špička střely bude asi "dobře naladěná" - alespoň v 9,3

Podobnu skusenost, co sa tyka ranivosti, mi popisoval teraz kolega. On poluje s 8x57JS a TOG 220grs., akurat by sa zislo zmerat Vo. Povodne to lietalo okolo 740m/s (niekedy davnejsie tu vhool popisoval podla jeho skusenosti tuto rychlost ako optimalnu v osmicke), ale este to zmeriame pre istotu znovu.

Zdravím, máte někdo praktickou zkušenost s RWS Doppelkern 14,6 gr.? Rád bych je vyzkoušel, lovíme převážně černou a mufloní zvěř na vzdálenost cca do 200 m, líbí se mi že mají ONV 160 m, jak je to u nich s ranivostí a poškozováním zvěřiny? Myslím že by mohly být v pohodě.

Strielal som ho z CZ 550 FS a S202 presnosť som vtedy ešte nejak extra neriešil, znami ho testoval na presnosť a chvalil.

Ulovil som s tým niečo medzi 10-20 ks srnec, muflon, jeleň, diviak - poškodzovanie diviny prijatelné - skôr menšie, žiadne hematomy cez celé rebrá a podobné veci. Pri dobrom zásahu ( komora ) srnčie - oheň alebo min odskok, vysoká podobne.

Mufloni a diviaci boli tiež, ale v tej dobe som si ešte nerobil dokumentáciu úlovkou. Nemám v pameti žiadny výrazný zážitok z dohladávaním, alebo odskokom z nástrelu. Ak prečítaš moje príspevky na tomto fore k 9,3x62 najdeš to presnejšie popísané.
Priestrel bol pravidlom, len raz, keď to dostal jeleň na ramenný klb tak strela neprešla a skončila v druhom klbe .

V globale je to dobrá strela na potreby, ktoré popisuješ a nemusíš mať obavy z jej použitia.

Dostal som od kamarata, ktory uz nepoluje s 9,3x62 par nabojov s 14,6g DK (jeho vlastna laboracia Vo=770m/s), strelil som s tym danielku (150m) a par prasiatok (40-100m), mal som len par nabojov. Potvrdzujem dobru ranivost, vsetko zostalo v ohni, poskodenie zveriny minimalne. Snad sa k nim raz prepracujem, len musim najprv vystrielat aktualne zasoby. Aj ked je to v mojom pripade statisticky bezvyznamne, dovolil by som si tu strelu doporucit.

lovec píše:Skusil by som nieco popisat k predchadzajucej sezone... .

Dobrý věcný popis, průběh lovu z praxe, kdy není nikdy nic stopro. Je pravda, že tě ta střela a ráž podržela, rychlost 740m/s na ústí je podle mě optimem, i když TOG zvládne mnohem víc, taky bude mnohem více trhat a fragmentovat. Rovněž při vyšších rychlostech nemusí procházet, díky proměnné síle masivního pláště na zádi střely se dost zhřibuje do šíře, pak neprojde na výstřelu škárou či dekou - zkušenosti Vhoola jak je pamatuju. Já ho měl chvíli v 8x64S. A dobrý, jak útěkové dálky, tak barva, někdy trochu míň šetrné, ovšem osobně šetrnost řadím někam dozadu. Na srnčí je třeba střílet na žebra, přes plecko se zbytečně na srnčím otevírá, jako většina střel. Srnčí a dančí jsou na podlití a trhání nejnáchylnější.
Výborná střela na černou a vysokou, taky mufloní - ta barví vždy slabě a tam pracuje tog velmi slušně.
Nevýhody: Trochu opatrně na odrazy, střela je vlastně polomonolit a drží si velké procento hmotnosti i po průletu komorou. Takže k lovu na srnčí do příměstské oblasti ne moc vhodný. Někde do hor, či kultur jo. Vysoká cena, střely špatně sehnatelné, origo střelivo předražené, ovšem pracuje velmi dobře i v 7x57(R) na těžkou zvěř, jak píšeš podrží - zkušenost kolegů.

...