Tak som sa dnes zucastnil spolocnej polovacky na diviaciu zver ako honec. Mimoriadne narocny teren, severo-vychod slovenska, dalo by sa povedat horsky teren, miestami mal svaj taky uhol, ze ked som sa normalne postavil a predpazil ruku tak som sa dotykal svahu

.
prvy pohon velmi naraocny, hnali sme hodinu a pol v kuse, miestami po styroch spolu so psami. Moj krstny otec bol veducim polovacky a tak poveril jedneho z polovnikov aby rozostavil strelcov, on rozostavoval nas honcov. Asi po hodine od zacatia honu zacali psiky hlasit, drali sme sa hustim tym smerom, psy obrechovali asi 2m vysoku kopu napadanych konarov, ale nechceli tam ist. Takze po styroch som tam siel ja, nasiel som iba lezovisko. Diviakov sme zdvihli a hnali pred sebou do protisvahu. Presli cez dolinu a vyrazili do protisvahu. Na horizont to bolo dobrych dvesto metrov, nechceli sme aby sa rozprchli, tak sme to drali hore kopcom, malincie bolo riedsie ale aj tam mam doskriabane ruky aj tvar. Uz sme boli pod vrchom ale nepoculi sme ziaden vystrel, uz sme pretali liniu strelcov. Vtedy sem sa to dozvedeli. Trom strelcom sa nepacilo pridelene miesto a tak svojvolne opustili standy

Takze sme tych dobrych dvesto metrov sprintovali hore kopcom zbytocne. Diviaky presli skulinkou kde chybali traja strelci. Krstny penil a mal preco, toto sa nerobi! A mi tiez. Bol som taky spoteny ze mi cez oblecenie a bundu presla vlhkost az na ruksak. Asi pojdem na marodku. V dalsich dvoch honoch ktore boli kratsie uz nebolo nic. Na konci polovacky im bolo opustenie standov vytknute, naco sa urazili. Lenze to nieje sranda, vysla navnivoc praca honcov ktory tam chodia z cirej lasky k polovnictvu, lebo pri rozdelovani podielu sa honci nepocitaju. A takisto mohli ohrozit seba aj inych pretoze sa pohybovali na miestach kde o nich nikto nevedel.
Rozpisal som sa, ale vrie to vo mne
