Sledujem, že v diskusiách sa často zamieňa subjektívna stránka spätného rázu a jeho objektívne parametre. Príklad so zaliatím zbrane do betónu patrí ešte do oblasti objektívnej. Zväčšil si tým hmotnosť zbrane, čím išla záklzová rýchlosť a energia spätného rázu k nule. Samozrejme, subjektívne vnímanie s objektívnymi parametrami SR úzko súvisí, ale jeho pravá podstata začína tam, kde končia objektívne parametre (ešte hmotnosť zbrane). Nastupuje vzťah tej istej zbrane k telu strelca (poloha ťažiska, tvar a lomenie pažby), držanie zbrane (akú časť svojej hmotnosti strelec pri výstrele pridáva k hmotnosti zbrane), v akej kondičke (a to nielen celkovo ale aj momentálne) je strelec a pod. Tieto veci zovšeobecnene a objektívne fyzikálna analytika nemôže pokryť, preto ten prívlastok „subjektívny“. Ale to len kvôli poriadku, to asi ovláda každý, kto sa o streľbu trocha obtrel.
Pod tvoje posledné dve vety sa podpisujem (opäť), len za daných okolností pokladám za nereálne diferenciálne vnímanie plecom. Pripúšťam, že u krátkej zbrane to môže byť poznateľné. Jednak dĺžka hlavne, jednak citlivosť zápästia a aj nemožnosť sa do toho oprieť ako u dlhej.
Dalo by sa to ešte rozpitvávať, ale už ma to začína pohlcovať, idem radšej do dielne rozchodiť brúsku nástrojov, ktorá mi došla z Číny. Tupé sústružnícke nože a frézy čakajú…
Balistike zdar…
